Sans serviette

S babami sme si urobili témetický večer. Tématický večer znamená že si vyberieme tému a podla tej témy si pripravíme jedlo a drinky. Tie tématické večery sme mali zatiaľ len dva:). Témou toho večera boli najprv sladkosti, ale potom nás napadlo "kto by zjedol toľko sladkého" tak sme si urobili tému "bez servítky". Predjedlo mala na starosti Janka Ktorá nám pripravila sušené slivky a mozarellu v slanine.Príloha k tomu Bola bagety poliate bylinkovým maslom. Výborné výborné!

Po predjedle sme si museli dať pauzu lebo hlavné jedlo som mala na starosti ja. A samozrejme ja vždy na niečo zabudnem. Zabudla som kúpiť zemiaky. Tak sme museli zemiaky kúpiť dodatočne.Teda sme ich aj dodatočne museli varit. a nemohla som sa uspokojiť s predstavou že svoj "cigansky bešamel" budem podavať s varenými zemiakmy. Tak sme si počkali pár desiatok minút na opekané zemiaky.
Hlavné jedlo vzbudilo obdiv ,aj ked som mala pochybnosti Lebo som pripravovala bravčové maso prvý krát  živote, a k tomu ten bešamel.:) .. Netušila som čo je to bešamelová omáčka.Až google mi pomohol. Ako kuchár bez čapice som do bešamelu dala privela soli a bravčové maso mi smrdelo pri varení.Preto ten názov Cigánsky bešamel:)). Ale ono to bolo fakt chutné...škoda že fotka záhadne zmizla:)

Dezert bol prvým pokusom Simonky o smotanovú tortu.:) Záver bol delikátny ale málo stuhnutý.

Program sme si urobili ešte pred samotným večerom. Fotili sme sa. Chcela som zachytiť "zlatú hodinku" na fotenie. (zlatá hodinka je vtedy ked zapadá slnko a všetko zafarbí do zlata:)).
Dievčatá sa hanbili.Nevedeli ako majú pózovať. Za to ja som s tým nemala problém, tak som im názorne ukázala co treba robiť.

Úvod aneb Spomienky

Dnes sa vo mne zrodila myšlienka vytvoriť si Blog. Premýšlala som o tom ako sem budem vkladať svoje náhodne fotografie a náhodné myšlienky či teórie ktoré sa rodia v mojej hlave. Je to neustály kolotoč kedy musím o niečom premýšlať. Premýšlam, spomínam a predstavujem si takmer neustále. Veľa krát sa mi stalo že som sa pristihla pri tom ako nepočúvam ľudí okolo mňa lebo ma práve niečo napadlo :D. Inokedy sa mi stáva zase že som lenivá odpovedať ľuďom celou vetou ktorú si premietam v hlave. Kiežby sa dali myšlieky čítať. Práve pre to som si vytvorila blog kde budem písať tie svoje Myšlienky ktoré som lenivá vysloviť.

Tak napríklad dnes sa mi stalo že som išla v rozhorúčenom autobuse s kamarátkou a celou cestou som premýšlala a spomínala. V tom ma Napadla jedna spomienka. Tú spomienku nemám rada, lebo je jedna z mnohých  za ktoré sa hanbím. Aj vám sa stáva že by ste sa ešte aj dnes prepadli od hanby za vec čo sa stala v ďalekej minulosti? Mne sa to stáva. Hovorí sa, že Nič čo sa stalo netreba ľutovať. Alebo je to tak, že "Vždy Konaj tak aby si to potom neľutoval".? Je to jedno, lebo aj tak si každý deň spomeniem na niečo čo som Mohla urobiť inak a ľutujem. Alebo sa smejem ...