Dnes sa vo mne zrodila myšlienka vytvoriť si Blog. Premýšlala som o tom ako sem budem vkladať svoje náhodne fotografie a náhodné myšlienky či teórie ktoré sa rodia v mojej hlave. Je to neustály kolotoč kedy musím o niečom premýšlať. Premýšlam, spomínam a predstavujem si takmer neustále. Veľa krát sa mi stalo že som sa pristihla pri tom ako nepočúvam ľudí okolo mňa lebo ma práve niečo napadlo :D. Inokedy sa mi stáva zase že som lenivá odpovedať ľuďom celou vetou ktorú si premietam v hlave. Kiežby sa dali myšlieky čítať. Práve pre to som si vytvorila blog kde budem písať tie svoje Myšlienky ktoré som lenivá vysloviť.
Tak napríklad dnes sa mi stalo že som išla v rozhorúčenom autobuse s kamarátkou a celou cestou som premýšlala a spomínala. V tom ma Napadla jedna spomienka. Tú spomienku nemám rada, lebo je jedna z mnohých za ktoré sa hanbím. Aj vám sa stáva že by ste sa ešte aj dnes prepadli od hanby za vec čo sa stala v ďalekej minulosti? Mne sa to stáva. Hovorí sa, že Nič čo sa stalo netreba ľutovať. Alebo je to tak, že "Vždy Konaj tak aby si to potom neľutoval".? Je to jedno, lebo aj tak si každý deň spomeniem na niečo čo som Mohla urobiť inak a ľutujem. Alebo sa smejem ...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára