Dúfam že prestane pršať

Dúfam že svet prestane pršať
Prestane sa mi obracať chrbtom
Nikto nieje čestný
Dúfam že chyby môžeme napraviť.
 A že to urobíme.

Dúfam že tomu veríš
Dúfam že máme stále svoj sen,
Dúfam že som stále súčasťou tvojich snov
Dúfam že to nieje beznádejné, že zmena má nádej.

Dúfam že sa začneme vidieť ..navždy spolu
Dúfam že otvoríme oči a začneme sa vidieť navzájom.

Budeme vidieť že naša láska Môže byť silnejšia ako všetky pochybnosti a nedorozumenia.


!Hovor hlasnejšie inak nemôžem počuť.
Ako môžu byt veci lepšie ked ostanu nevyslovené?
Kludne ma nazvi snívajucim človekom..
 ale to znamená že realita nemôže byt krásna? taká akú sme si ju vysnívali?.

Dúfam že stále počuješ môj tlkot srdca, že naším spoločným chvíľam neodzvonilo.
Dúfam, že sa prestaneme brať ako samozrejmosť

Beriem si šancu na lásku
Dúfam, že si to vezmeš so mnou.
Dúfam že niesom jediná.

Lebo ja môžem umierať každý deň čakaním na teba.
Môžem ťa milovať Milión rokov.

Nemožem si Kúpiť tvoju lásku a dokonca sa o to nemôžem ani snažiť.
Ale nikdy nepochybuj že moje srdce bije len pre teba.
Viem že mám daleko od dokonalosti
Nemôžem ti dať Modré z neba
ale nikdy nezpochybnuj že moje srdce bije len pre teba.

Stojím pri tebe aj ked ma tvoja prítomnosť bolí.. a to je moj druh lásky.
Bojím sa že ta stratím ked si po boku inej ženy.. ale je to predsa tak normálne..
lebo je to môj druh lásky.

Nieje to normálne.. mala by som lietať ako anjel.. ale to je moj druh lásky.
Je to to čo som si sama vybrala a nechcem sa toho vzdať, Lebo život nieje ako rozprávka ktorú napísal svojím perom Hamingway či iný  spisovatel. Skôr Shakespeare sa priblížil realite, kedy láska musí preskákať velké priepasti a zdolať velke prekážky aby mohli byť navždy spolu.
V skutočnom živote je Láska velmi bolestivá jazda na horskej dráhe z ktorej mám tak obrovský strach.
Raz som hore a zrazu vidím pre sebou obrovskú priepasť.. ale tú priepasť treba predýchať aby cesta pokračovala opať na vrchol.

Pamataj si vsak moje slová že vo vzťahu sú dvaja ktorý robia chyby a pracujú na nich.
Sme MY a nie len TY a JA.

Aby bol život, Musí láska byť.

Aby bol život, Musí láska byť

a preto za lásku je nutné

obeť priniesť

aj život dať

veď bez nej žiť

je umierať.(Bí)

 

Milujem môjho milovaného:). Milujem ho každý deň, každú hodinu, sekundu svojho života. Nedokážem nijako potláčať svoje city voči nemu. Preto si ich odkladám (do batôžka) a potom ich vždy všetky naraz vložím do básne. V básni vyjadrujem emócie. Keď sa na neho hnevám napíšem mu básničku z ktorej pochopí môj hnev. Inokedy mu píšem básne ktoré v ňom umocnia túžbu:P.

Najprv som mu básničky vkladala na papier a vačšinou to končilo tak že som mu dala 50 zdrapov papiera ktoré ale obsahovali moje emócie, moje umenie. Raz keď sme sa škaredo pohádali a skončilo to "dvojtýždnovou pauzou vo vzťahu"- Myslela som že je koniec. nechcela som mať pri sebe básne ktoré som mu napísala..básne ktoré by mi ho pripomínali. Vtedy som mu ich dala všetky. Aj tie ktoré ešte nevidel.Zdrvilo ho to..:) a mňa to potešilo.. lebo v tých básnach som bola JA. A ja som vedela že sa ku mne vráti..... A on sa vrátil:).

Neskôr mi na vianoce dal malý diárik do ktorého mu mám písať básničky. V tom diáriku bolo prekvapenie. Fakt som ho objavila po dlhom nechápaní jeho naznačovacích schopností, že v tom diáriku je ešte jedno prekvapenie. A bolo tam. čierne na bielom napísané jeho vyznanie- jeho básnička. Tak veľmi ma to dojalo že ešte aj teraz sa mi pri spomienke tlačia slzy do očí.

Priznám sa, do diáriku veľa nepíšem- neviem písať krasopisne a nechcem svojim škaredopisom zničiť krásu diáriku. Píšem mu básničky smskou :)). Je moderná doba tak robme veci moderne:)

.... Som ako strom a kvitnem v tvojom sade

som ako palma, v tvojom háji tienim pramene

som strom a môj najslávnejší údel bude

keď mi raz v tvojom sade vyschnú korene... (Bí)

 

Je to úryvok z básne ktorú mám najradšej.

PS.: Nárokujem si autorské práva na básne uverejnené v tomto článku.

 

Sans serviette

S babami sme si urobili témetický večer. Tématický večer znamená že si vyberieme tému a podla tej témy si pripravíme jedlo a drinky. Tie tématické večery sme mali zatiaľ len dva:). Témou toho večera boli najprv sladkosti, ale potom nás napadlo "kto by zjedol toľko sladkého" tak sme si urobili tému "bez servítky". Predjedlo mala na starosti Janka Ktorá nám pripravila sušené slivky a mozarellu v slanine.Príloha k tomu Bola bagety poliate bylinkovým maslom. Výborné výborné!

Po predjedle sme si museli dať pauzu lebo hlavné jedlo som mala na starosti ja. A samozrejme ja vždy na niečo zabudnem. Zabudla som kúpiť zemiaky. Tak sme museli zemiaky kúpiť dodatočne.Teda sme ich aj dodatočne museli varit. a nemohla som sa uspokojiť s predstavou že svoj "cigansky bešamel" budem podavať s varenými zemiakmy. Tak sme si počkali pár desiatok minút na opekané zemiaky.
Hlavné jedlo vzbudilo obdiv ,aj ked som mala pochybnosti Lebo som pripravovala bravčové maso prvý krát  živote, a k tomu ten bešamel.:) .. Netušila som čo je to bešamelová omáčka.Až google mi pomohol. Ako kuchár bez čapice som do bešamelu dala privela soli a bravčové maso mi smrdelo pri varení.Preto ten názov Cigánsky bešamel:)). Ale ono to bolo fakt chutné...škoda že fotka záhadne zmizla:)

Dezert bol prvým pokusom Simonky o smotanovú tortu.:) Záver bol delikátny ale málo stuhnutý.

Program sme si urobili ešte pred samotným večerom. Fotili sme sa. Chcela som zachytiť "zlatú hodinku" na fotenie. (zlatá hodinka je vtedy ked zapadá slnko a všetko zafarbí do zlata:)).
Dievčatá sa hanbili.Nevedeli ako majú pózovať. Za to ja som s tým nemala problém, tak som im názorne ukázala co treba robiť.

Úvod aneb Spomienky

Dnes sa vo mne zrodila myšlienka vytvoriť si Blog. Premýšlala som o tom ako sem budem vkladať svoje náhodne fotografie a náhodné myšlienky či teórie ktoré sa rodia v mojej hlave. Je to neustály kolotoč kedy musím o niečom premýšlať. Premýšlam, spomínam a predstavujem si takmer neustále. Veľa krát sa mi stalo že som sa pristihla pri tom ako nepočúvam ľudí okolo mňa lebo ma práve niečo napadlo :D. Inokedy sa mi stáva zase že som lenivá odpovedať ľuďom celou vetou ktorú si premietam v hlave. Kiežby sa dali myšlieky čítať. Práve pre to som si vytvorila blog kde budem písať tie svoje Myšlienky ktoré som lenivá vysloviť.

Tak napríklad dnes sa mi stalo že som išla v rozhorúčenom autobuse s kamarátkou a celou cestou som premýšlala a spomínala. V tom ma Napadla jedna spomienka. Tú spomienku nemám rada, lebo je jedna z mnohých  za ktoré sa hanbím. Aj vám sa stáva že by ste sa ešte aj dnes prepadli od hanby za vec čo sa stala v ďalekej minulosti? Mne sa to stáva. Hovorí sa, že Nič čo sa stalo netreba ľutovať. Alebo je to tak, že "Vždy Konaj tak aby si to potom neľutoval".? Je to jedno, lebo aj tak si každý deň spomeniem na niečo čo som Mohla urobiť inak a ľutujem. Alebo sa smejem ...